Olympijský hrdina zapríčinil smrteľnú autonehodu

Rakúsky snowboardista Benjamin Karl obhájil na nedávnych olympijských hrách titul šampióna. Po zisku druhého zlata v kariére sa v nedávnom rozhovore pre Sky Sport Austria vrátil aj k tragickej smrteľnej autonehode, po ktorej ho odsúdili.

Benjamin Karl sa pod piatimi kruhmi v Taliansku zapísal do histórie ako najstarší olympijský víťaz v individuálnej disciplíne. Vo veku 40 rokov, 3 mesiace a 23 dní obhájil zlatú medailu z paralelného obrovského slalomu z Pekingu 2022.

Po triumfe si získal celosvetovú pozornosť najmä svojou bujarou oslavou bez trička. „Sú ľudia, ktorí hovoria, že je to v pohode, ale aby som sa, prosím, obliekol a podobne. Takéto komentáre sa nájdu vždy. Ja som to však neurobil pre nikoho iného, iba pre seba,“ uviedol Benjamin Karl pre Sky Sport Austria.

„Vôbec som si neuvedomoval, aká dôležitá bude tá druhá zlatá medaila z Livigna. Že ma urobí legendou a potvrdí to, čo som robil celý život. Že ľudia to akoby potrebovali, aby sa presvedčili, že moja kariéra je taká, aká je. To som naozaj nečakal,“ dodal.

Štvornásobný olympijský medailista sa nevyhol ani téme tragickej autonehody z roku 2021, pri ktorej zahynul 70-ročný muž. Benjamin Karl bol následne v apríli 2022 odsúdený za zabitie z nedbanlivosti a dostal trojmesačný podmienečný trest odňatia slobody.

Necíti sa byť vrahom

„Vchádzal som do protilavínovej galérie a pred ňou bola cesta vlhká, bez akýchkoľvek známok akvaplaningu. Za galériou však bolo na ceste desať centimetrov krúpov. Nebolo to vidieť, pretože pri výjazde sa to celé lesklo. V tej chvíli už bolo pre mňa nemožné ovládať auto,“ opísal okamihy, ktoré viedli k nešťastiu.

„Bol to jednoducho osudný deň. Všetci neprajníci, ktorí tvrdia, že som si nezaslúžil byť vlajkonosičom Rakúska, pretože mám na svedomí človeka, by si mali najprv poriadne naštudovať celý príbeh, okolnosti a podmienky, za akých sa to stalo. Potom by veľmi rýchlo stíchli,“ pokračoval.

Päťnásobný majster sveta zároveň zdôraznil, že sa necíti ako vrah a nevníma ho tak ani rodina obete. „Úprimne, nepovažujem sa za vraha. Musím povedať, že sa to tak malo stať. Jednoducho existujú osudné dni. Mám obrovské šťastie, pretože rodina obete je tá najmilšia, aká existuje. Odpustili mi, sme v kontakte a za to im môžem len poďakovať.“